Papradín máme na záhrade viacero. Najviac je rozšírená klasická, ktorú neviem zaradiť. Mohla by to byť Papraď samičia (lat. Athyrium filix-femina). Raz za čas mi pribudne pár nových papradí z toho druhu, ale inak sa dá rozmnožiť ak sa rozdelí veľký koreň. Listy jej dorastajú ak vyše 70cm. Cez zimu listová koruna odumrie.
Druhou je Papraďka japonská „Silver Falls“ (lat. Athyrium niponicum „Silver Falls“), ktorá je oveľa nižšia a dorastá do výšky cca 20 cm. Je taká skôr kučeravá oproti klasickej. Vizuálne je krajšia – má do purpurová sfarbené stonky so striebornými listami. Cez zimu listová koruna odumrie.
Treťou je Papraď (lat. Dryopteris erythrosora) ktorá vyzerá trocha chudobnejšie ako tie predošlé druhy, ale na jeseň sa vie krásne vyfarbiť a celú zimu si ponechá listy.
Tento rok (2025) som si dokúpil ešte dva druhy. Prvou je Papraďovec (lat. Polystichum neolobatum). Má krásne tmavozelené listy a veľkosťou je niečo medzi veľkou a malou. Má rada polotieň a vlhko ako iné paprade. Taktiež je mrazuvzdorná, tak uvidím či zostane so mnou aj na budúci rok.
Druhou zakúpenou je nízka Papraď japonská (lat. Polystichum polyblepharum) vraj dorastá do výšky 60-90 cm , tak uvidím či sa nepobije s tou klasickou, ale T8to by mal byť vždyzelená, čo môže znamenať že cez zimu bude živá. Ale však uvidíme.
Paprade sú pre mňa naj rastliny. Páčia sa mi papraďové čistinky v lesoch a ak by som mal väčší pozemok tomuto by som dal priestor. Žiaľ nemám a tak paprade skôr obývajú okraje záhrady a menšie stavby.
