Tento víkend začnem trocha netradične a to mimo záhrady. Ako som už nespomínal príležitostne pomáham združeniu OZ Tami – pomoc mačkám čo sa stará o mačky na ulici.
Ako som už písal na webe o čiernom mačiatku, ktoré som tento rok našiel na záhrade. Tak toto dostalo meno Žaba a po zdravotnej diagnostike šlo vďaka združeniu na adopciu. Žiaľ ako sa teraz po pár mesiacoch ukázalo, Žaba má vrodenú vadu na srdci a nebude už dlho medzi nami. No zatiaľ sa má k svetu …
Združeniu pomáham preto, lebo ako mestské decko žasnem koľko mačiek sa za posledné roky v meste objavilo a koľko ich ročne pribúda. Dôvod je často jednoduchý. Do mesta si ľudia prinesú z výletov malé zlatulilinkaté mačiatko, ktoré jedného dňa príde do puberty a očúra čo nemá, poškriabe čo nemá, zničí čo nemá a túto pičinelu, pretým zlatúlilinkatú mačičku človek vyhodí na ulicu, kde si nájde pičineláka a spolu majú 4x do roka po 6 detí. A sme v prdeli pánové a to nám netreba kalkulačku!
Združenie tieto túlačky odchytáva, kastruje ich, ošetruje, kŕmi a premieňa ich na mačičky k adopcií. Takto dopadol aj dnes Miňo, ktorý za predočaskoval u nás do trvalého pobytu. Pôvodne sa volal Peťo a jeho príbeh nájdete tu. OZ Tami im dáva nádej, teplo a lásku, ktorú im ulica nedá. Sranda je ale to, že združenie je jedna osoba, ktorá im venuje celú samosebu. Takže klobúk dole Erika.
Môj víkend začal práve návštevou dvoch krmníkov – no, nespomeniem si ako to volá, ale motel to nebude. A potom som sa pobral na záhradu, kde mám zmiešané pocity z týchto voľne žijúcich mačičiek. Máme radi vtáčiky a veľmi ma serie, ak ráno nájdeme na zemi pierka z prehraného boja o život. Jeden rok bol totálny prúser. Ako sme kontrolovali vtáčie domčeky, tak sme v jednom našli dve malé kostričky. Boli to sirôtky sýkoriek, čo im pomreli rodičia a oni umreli od hladu. Skrátka život je síce boj, ale vďaka nám ľudom nie je férový.
Takže na záver iba pripomeniem, že nechcené zvieratká (áno všetky zvieratká) nepatria na ulicu, ale do útulku.
A takto naladení, v tomto vlhkom chladnom počasí, som si spravil klasický bylinkový čas z vlastných byliniek. Posadil sa vedľa kachlí a myslel na kocúra Gata, ktorého niekto so súrodencami a kojacou matkou vyložil pred dvere OZ Túlavá labka v Banskej Štiavnici v tom najnevhodnejšom období. A vtedy to prišlo. Nápad na článok. Síce obsah iba lízol záhradu, ale myslím, že každý máme svoje skúsenosti s mačkami na záhrade …
… a samozrejme aj som nakŕmil rybičky, pokecal s nimi, polial rastlinky a spravil si cigánsku do žemle. No toto bola posledná na panvici. Od budúceho víkendu píšem dejiny s teplovzdušnou rúrou. Videl som zo dvadsať youtube videí, tak sa snáď neotrávim.
