Či už chcem alebo nie zima klope na dvere. Už teraz v októbri sme mali pár noci s teplotou 1 stupeň. Na záhrade je ešte živo a čaká sa ešte na úrodu. Minimálne na Mišpule a Hurmikaki.
Jeseň prebieha po väčšine v duchu príprav na zimu a nasledujúci rok. Niečo sa plánuje a niečo sa predpripravuje. Klasicky treba povytrhávať rajčiny uhorky a iné plodiny, ktoré už skončili a napchať ich do kompostu. Pokopať trocha zem – nerýľujeme ak to nie je nevyhnutné. A samozrejme trhať burinu a kosiť trávnik. Plus čo to presadiť a dačo vyhodiť.
Okrem toho sa musím povenovať aj mojim rastlinným exotom. Popresúval som ich to búdy k oknám podľa možnosti. Trocha tam mám teraz tesno, ale verím, že to prežijú ako po minulé roky.
Mimo to som si nakúpil brikety na kúrenie. Síce som mal v pláne kúpiť paletu (100ks), ale ceny šli tak hore, že sa mi podarilo kúpiť iba polku (50ks).
Možno si poviete „ty jebko však je ešte skoro“, ale po minulom roku čo som si vravel to isté, si to už nevravím. Lebo na začiatku zimy boli za 2,49 a v decembri už 3,99. Síce som čakal, že na jeseň bude cena lepšia, ale naivita vyprchala po preskúmaní ponúk … teraz len dúfam, že cena pôjde hore a ja ich budem mať dosť na celú zimu. Nech mám aspoň ako takú radosť.
Do toho sme ešte vymieňali s tatkom striešku nad teraskou pri mojom domku. Teda ja som to naplánoval a on to urobil. Takže sme v tomto boli celkom zohratí.
Aby som nezabudol na jazierko. Pred mrazmi treba vybrať fontánky ešte do domku musím dať vodné rastlinky čo by nezvládli zimu.
Síce dnes v článku všetko nepopíšem, ale verte tomu, že roboty je dosť aj na tie moje víkendy v to malom priestore.
