Zeler voňavý (lat. Apium graveolens) je u nás síce na pravidelnom ročnom programe, ale sadený je bokom v polotieni a tak sa jej aj menej darí. No každý rok máme pár buliev a listy.
Je aj zeler vňaťový čo sa pestuje len kvôli vňati. Ten síce nesadíme, no niekedy keď vidím tie záprdky uvažujem či nám nepredali zrovna takýto. Zeler je veľmi zdravý a používame ho v kuchyni do polievok / vývarov. Má svojskú chuť a po pravde začal mi chutiť až po 30-tke. Teda nie, že by som jeho chuť vyhľadával, ale zjem ho.
Čo sa týka pestovania, tak skúšal som aj zo semien, ale márne. Kupujeme si sadenice. Pri sadení si dajte pozor. Bulva musí byť na zemou inak bude stále púšťať korene, tak si ho omylom nezasypte. Jeden rok sme mali takú hroznú zem, že sa naplavovala na tie bulvy a tie namiesto veľkej guče, boli len spleťou tenkých koreňov.
2025
Tento rok nešlo asi nič okrem kríčkových plodov. Zo všetkých sadených zelerov nám zostali iba tri a to také, že ledva majú vňať. Tie bulvy o priemere 3 až 6 cm radšej ani nespomínam. Na rok ich nasadíme na iné miesto a uvidíme. Teraz mali stanovisko v polotieni, čo im síce po minulé roky nevadilo, ale už asi vadí. Nové stanovisko bude slnečné, tak sa nechajme prekvapiť. Na tento rok môžeme kapitolu zeler ukončiť s hodnotením 2/10.
Prehľad pestovania
Roky pestovania : stále aj v 2025
Dôvod pestovania : bulva aj do ruky aj do kuchyne v pomere 20 – 80%. Listy 100% len kuchyňa.
