44. týždeň. Ten týždeň, kedy ku nám prišli dušičky. Všetko je pokojnejšie, tichšie a plné spomienok. Spomínam si ako sa naša rodina stretávala na záhrade minimálne počas tatkových narodenín. Posledné roky sme síce negrilovali, ale tatko kúpil niekde grilované kurence, chlieb, kyslé veci a sedeli sme v altánku. Dnes na záhradu už nik nechodí, otec je “sám” a z altánku je skladisko. Síce je tam stále stôl, lavice a hojdačka, no už zíva prázdnotou. Skoro všetci sú dnes na lepšom mieste. A tí čo tu zostali, sa rozutekali svojimi cestami.
Na záhrade sme zostali len my dvaja. Je to vlastne jediné miesto kde sa stretávame, hádame, či tešíme z úspechov. Tento víkend začal tatkovými Vianocami. Priniesol som mu zopár paliet z práce, tak sa teší ako sa cez týždeň do nich pustí. Nebolo ich veľa, ale i tak radosť z toho mal. No i cez túto radosť je vidieť smútok v jeho očiach. Chodieva na hroby síce pravidelne, aj ich spravuje, no dnes je to inak “tie dušičky”.
Ja som sa ráno naladil na skladby od “Nick Cave & The bad seeds” zapáli si vianočnú sviečku v skle (akcia v obchode). Kupujem ich kvôli tým pohárom, síce dnes neviem čo s nimi, ale zídu sa. Sviečka som asi po minpte zhasol – hrozne mi tieto aromatické sviečky smrdia. Síce vonné tyčinky sú väčší bordel na plúca, ale tie mi voňajú (tie klasické). Sadol som potom si na terasu ku káve zapáli cigárko. Pohoda, kľud – prečo nemôže takto prebiehať aj celý život? Ale asi by ma jeblo! Je to dobré tak, ako to je. Táto veta je tak na chuja, až to boli. Este lepšia je: „mohlo byť horšie“. Nasrať!
To najdôležitejšie je, že na obed sa chystám dať si pečeného pstruha. Teda dvoch nech nekrívam.
Samozrejme to nebolo to jediné čo som ukuchtil, ale bolo to to naj z naj. Pre zvedavých: volské očka na chlebíku (topinky som nestíhal), pečené bavorské klobásočky s chlebom a horčicou a samozrejme som ešte našiel zopár fíg na moju sladkú mňamku (pečené figi). Sú to síce už len také malé hovna, namiesto toho ako bežne dorastú, ale pokiaľ sú jedlé a nesmrdia, tak je to super.
Záhradu zasypávajú listy zo stromov a pomaly sa všetko chystá k zimnému spánku. Políčka mám ako tak prichystané. Všimol som si, že niekde už vykukuje cesnak, čo som sadil pred týždňami. Červené repy mám dokonca až dve, ale tie ešte nechám v zemi. Mráz im neškodí. A i tak ich jem len tak surové. Takže nie je dôvod ich vyberať zo zeme.
Mal by som ich pohrabať, ale prší. A ak neprší, tak sú mokré. Áno, nechce sa mi. Na pár kôpok som sa síce odhodlal, ale len čo som dočiahol z chodníka.
A predsa sme na niečo pozabudli. Zeler! je taký nijaký, že sme ho ešte nevyberali zo zeme. teda listy ma riadne a človek by pod nimi čakal bulvu jak svet, ale realita je iná. Sú to prcky.
Zakúrené mám, rybky som nakŕmil, rastlinky v búdke polial. Takže som pripravený na zimné rituály udržiavania záhrady. Len dúfam, že si k tomu ešte nájdem iné aktivity.
Svoju zvyšnú aktivitu som venoval štiepeniu dreva, ak nepršalo. Je to dobrý relax. Popri tom rozmýšľam ako doladím ešte web. Chcem poprepisovať články a doplniť to, čom som v minulosti pestoval, ale zapadlo to prachom. Napríklad melóny – to vám bola prča (na článok si ešte počkáte).
Spustil som aj osobnú stránku postica, čo je vlastne moja vizitka. Ešte ju dolaďujem, ale koncept som už nastavil. Oprášil som svoj pseudonym, čo som roky používal a potom rokmi zapadol prachom. Však vlastne cervik, je len projektom na mojej ceste. Môže tu byť kým neumriem alebo sa presuniem na iný. Nik nepozná na toto odpoveď. Moja tvorba nespočíva len v spojení so záhradou, aj keď teraz sa to tak vlastne deje.
Dúfam, že aj vy ste mali takýto pokojný víkend. Dni (svetlo) sa nám krátia, tak si musíme lepšie nabiť batérie do ďalšieho týždňa. Majte sa!
