42. týždeň, vlastne víkend sa niesol v duchu pokoja a oddychu. Na záhrade som vo svojej časti už povytrhával všetky jednoročné plodiny. Tatko pár nechal ale po tom čo bolo v noci 2 stupne 2x v tomto týždni to vzdal už aj on. Ale fakt sme dúfali, že čo to ešte dozrie. To, že už nič neporastie sme prijali pred pár týždňami. Vlastne aj ja som si ponechal jeden patizón. Ale aj jemu sa čas zastavil. No vykopnem ho budúci týždeň, lebo dnes mám catsitting.
Pri odstraňovaní posledných rastlín, mi tatko ešte priniesol jednu rajčinku a jeden baraní roh. Ja som popri tom na prechádzke objavil zopár lesných jahôdiek. Takže toto by bola taká menšia úrodka. Píšem menšia, lebo ešte máme čo to v rukáve. Čo to tento týžden nenapíšem, ale písal som to minule a napíšem znova niekedy nabudúce.
Spomínaný catsitting je vlastne o mojom kocúrovi čo sa volá GATO, jeho článok pripravujem už asi rok, no stále mi chýbali nejaké detaily. Naposledy som si preveroval či môžem uverejniť meno pani umelkyne, čo ho zvečnila na obraze. Povolenie teda máme, tak si to dám do zoznamu. Aktuálne mám tri verzie článku, tak uvidíme aký nakoniec vyberiem. No keď som pri Gatovi, tak tento rok je prvýkrát na záhradke. Dôvod je ten, že sme neabsolvovali očkovania, tak tu tak trochu riskujeme, ale počasie je pekné a dúfam, že najhoršie čo si odnesieme domov bude kliešť.
Spolu sme sa prechádzali krížom krážom a následne sme sa vyvalili na terase. On na zemi a ja na stoličke za tabletom a píšem tento článok (jeho prvú verziu).
Hlavnú aktivitu som venoval zazimovaniu rastlín. Všetko čo som si chcel ponechať som popresúval do domku. A čo som už nechcel som z ťažkým srdcom vyhodil do kompostu. Ponúkal som ich vyše roka v zelenej burze a ďakujem všetkých čo ste ich pár adoptovali. Tie ostatné šli do večných hajan. Opustili nás : dračie ovocie, jedno avokádo, zopár sukulentov a dve aloe. Čo zostalo si môžete pozrieť na fotkách nižšie. Je toho stále veľa, no dúfam, že ako po minulé roky aj tento pekne prezimujú a na jar sa dočkajú priameho slniečka.
Na foto ste si asi všimli, že už som dal dnu aj vodné rastliny. Áno je to tak. Možno bolo aj skoro, ale aspoň nebudem stresovať ak príde nejaký večer chlad. Však napríklad z piatka na sobotu boli 2 stupne Celzia. Ráno som škrabal ľad z okna a na búdke som si musel zakúriť. Bolo to prvé tohto ročné kúrenie. Ako tu tak sedím a píšem tento článok tatko opäť rieši opaľovanie. Práve teraz 10:50 si vyložil lehátko k tomu si spravil čaj s rumom a ide sa vyvaliť. Bude tak asi do 12tej alebo kým slnko nezajde a potom ide domov. Jeho foto sem nedám, to si musíte prísť pozrieť naživo, ale pozor, hrozí vám druhé lehátko. Ja už mám imunitu, ale vy … prineste si plavky alebo bez.
Našiel som aj jeden zblúdili konár od bobkového listu, tak som ho ufikol a listy som dal zalisovať a vysušiť do knižky. Tu ma napadá, že by som mohol spravil prehľad literatúry čo mám na záhrade. Nemyslím tým knihy nemeckej poézie čo som si nechal na pamiatku po tete (nech je jej zem ľahká), ale také k záhrade. Síce ich už roky nepoužívam, ale pred rokmi som z nich čerpal.
Samozrejme som neobišiel ani môj kotlík, no tento víkend sa mi variť nechcelo, tak som to dal na sucho. Oravská slanina a dva syry. Neskôr som si doprial údenú makrelu.
Samozrejme som pozeral aj po figách. Predsa len nejaké zapekané by sa hodili. A aj som našiel. Päť síce scvrknutých ale ešte jedlých. Pochutil som si riadne. Ako som si šiel umyť lepkavé prstíčky našiel som v strede suda utopenú včielku. Vybral som ju a pokývala krídlom. Tak som ju vyfúkal a priložil k slnkom zaliatemu kríku. Prešla na lístoček a vedľa nej som jej fukol takú malú kvapôčku šťavy z pečených fíg. Slečna sa otriasla a šupom do seba naložila tú mňamku. Tak som rád, že jej to chutilo tiež. Foto je už po dojedení tej kvapky o veľkosti jej hlavy, ale ako vidíte oblizuje sa až za ušami.
Pri fajčení ako som si bral svoj popolníček som na ňom našiel takú divnú triesku. Chcel som ju odpinknúť, ale ako tak na to čumím všimol som si, že to má tykadlá a nožičky, Tak šup foto do Google lens (to používam na identifikáciu neznámeho a potom si to ešte preverujem klasicky vo vyhľadávači) a hádajte čo? Bol to motýľ. To ma poser! Tak toto by som nikdy nečakal. Z toho dôvodu som sa rozhodol motýle zjednotiť v jednom samotnom článku pod názvom motýle. A v tomto článku zistíte aj čo je toto za čudo.
Skrátka vždy na niečo nové natrafím. Napríklad, ako som hádzal odvrhnuté rastlinky do kompostu našiel za ním červené bobuľky. Mňamka to nie je, no je to pekné pripomenutie jednej peknej jarnej jedovatej rastlinky. Touto rastlinkou je jedinečná a originálna konvalinka.
Kávička, cigaretka, lavička, slniečko a jemný vánok. To boli hlavné prísady tohto víkendu. Nič som neriešil, nik ma z môjho kómaticko-autistického stavu nevyťahoval. Skrátka pohoda. Dúfam, že aj vám sa podarilo aspoň na pár hodiniek vypnúť. Tak sa majte a čítame sa o týždeň.
