Broskyňa (lat. Prunus persica) patrila vždy k základnej „výbave“. Žiaľ posledné roky nám staré stromy odumreli. Z ničoho nič, prišli o listy a vytekala z nich živica. Všade pod nimi boli také sople, veľké ako slizniaky. Pamätám si ešte keď bolo úrody požehnane alebo čo boli plody také veľké ako päsť.
No časom sa ich tvar podobal zemiaku. I keď si zachovali svoju chuť, časom stromy prestali rodiť. Aktuálne máme už iba jednu novšiu posadenú medzi plotom a altánkom. Viem, je to dehonestujúce miesto pre kráľovnú záhrad, no tu sa jej darí.
Ak je všetko v poriadku, tak na jar vás poteší kvietkami a v lete sladkými plodmi. Škodcov má dosť a aj chorôb, no všetky sú riadne spísané a ak budete mať záujem môžete s nimi bojovať. U mňa zo škodcami moc nebojujem. V princípe ak sú riešenia ekologické tak ich vyskúšam, ale to je tak všetko. Treba myslieť aj na ostatné rastlinky a živočíchy ak sa rozhodnete do rúk brať nejakú tú chémiu. Na druhej strane pojem „zdravé zo záhradky“ po väčších postrekoch asi už nebude platiť.
Takže čo mňa týka, kým žije tak ju mám na záhrade. Ak umrie, zvážim či kupovať nový strom alebo nie. Dôvod je veľmi jednoduchý. Plody sú síce úžasne, ale či budú zistíte vždy raz za rok. Vlastne je to tak zo všetkým čo pestujete, staráte sa o to. A potom príde deň kedy nemáte nič alebo na rozdávanie.
