Pršalo. Zmokol som. Bol od blata. Najedol som sa. Vyrobil som. Nezberal som. Asi takto by som v heslách popísal tento víkend.
To že pršalo je super. Sudy na zber dažďovej vody sú plné a rastlinky majú čo piť. Mal som síce plány vyčistiť si jedno políčko, ale to počká. Ak nepršalo som sa venoval inej aktivite. Menil som políčko/záhon pre Rebarboru. Väčšinu som stihol doobeda kým začalo pršať a potom priebežne ak dážď utíchol.
Samozrejme nepracoval som s prázdnym žalúdkom. V sobotu som mal chuť na niečo klasické, čo som si už roky nerobil. Na 5mm plátky som nakrájal diétnu salámu, túto som opiekol na panvici. K tomu som si spravil tri volské oči a topinky. Na topinky som riadne našúchal cesnak. No paráda, bolo to také super, že som to zožral skôr ako som to stihol vyfotiť. Ale to je môj problém, skôr riešim a fotenie ma napadne často až po. Ale odfotil som vám aspoň mastnú panvicu.
Tá panvica je, ale úplne na piču. Ta saláma sa mi tam lepila a z volských očí sa dve roztiekli ako som ich vyberal. A to je vám úplne že traumatizujúce taký roztečený žĺtok. Inak úplne, že horor je, ak niekde vo videách niekto robí volské oko a pekne ho dá na tanier a „jebs“, prejde to nožom. A ešte sa pritom tvári aj blažene. No ja neviem, podľa mňa tá pravá chuť je v ústach, ako sa žĺtok rozleje okolo chuťových pohárikov a nie na tanieri pred očami. No chuj to je, ale nech. S takto naplneným bruškom som spravil pár fotografií do článkov.
Nafotil som vždy zelené paprade. Tie klasické dnes už pripomína iba kopa zvädnutých listov, ale tieto celoročne zelené sú fakt nádherne a v doplnení farieb popadaných listov, že wau. To isté môžem povedať aj o Heuchere, ktorá kupodivu ešte kvitla.
Potom som šiel robiť to políčko/záhon. Kým sa nespustil lejak. Som sa následne presunul do búdky na terasu a pripravil som si kávu.
Zapálil si na terase a počúval ako dážď hraje na novo opravenú striešku terasy.
Na nedeľu som sa rozhodol raňajkovať hotdog. Mal som chuť na ten prvý americký čo sa predával na Šafárikovom námestí pred XY rokmi. Bol to len párok, horčica, kečup a nastrúhaná kapusta, nie tie dnešné moderné všehochuť pokrmy. Kapustu som mohol aj na jemnejšie, ale už ma tlačil hlad a na chuť to našťastie nemalo vplyv. Bolo to super, tie chute, spomienky z námestia na slnečné letné dni a túlanie sa mestom …
Keď som dojedol, bol zase na záhrade po kolená v tom čo ma dnes obklopuje. Tieto cesty v čase ma raz dostanú, ale zatiaľ to dávam.
Keďže bolo v nedeľu všetko mokré, nestrihal som bobkový list, ani nič neokopával, len som si spravil cesnak v mede.
Naložil som si ten cesnak čo som si vypestoval. Med som mal od jedného včelára. Síce už bol postarší ale poslúžil.
Potom som, už iba relaxoval …
