Tento víkend som zasvätil samovzdelávaciu do kombinácii sadenia zeleniny a iných rastlín. Študujem si to každý rok koncom zimy, ale nejako to nedodržiavam. Hlavne sledujem čo sa neznáša – negatívne ovplyvňuje. V princípe mojim spontánnym vysádzaním nejakým zázrakom nekombinujem nekombinovateľné. Na druhej strane je tu faktor zeminy, ktorý je totálne, ale totálne na pi4u čo sa týka mojej záhrady. Takže je to skôr o náhode, čo pôjde a čo nie. A tak sa aj deje. Jeden rok mám hojno a iný zase hovno. No i tak odporúčam si to naštudovať a ak sa nebojíte skúste na záhonoch trocha poexperimentovať. Ono je to príjemný pocit ak pod rajčinami nájdete ešte dačo iné, či medzi šalátom. Teda ak robíte v menšom, len tak pre seba. Vo veľkom (na poli) by to bol asi prúser.
Medzi základne moje miešance patrí kombinácia jahôd a cesnaku. Kôpor ten rozhadzujem jak jebko všade. V minulosti som sadil červenú repu (cviklu) na striedačku s rukolou. Tie kombinácie mám odskúšane a fungujú, pokiaľ sa príroda nerozhodne inak. Či už počasím alebo prisluhovačmi pekla v podobe hmyzu. Skrátka potom je s úrodou ámen.
Minulý rok som dokonca realizoval projekt tri sestry a ten dopadol katastrofálne. Jedine čo mi vyšlo, boli biele reďkovky čo som spontánne nasadil okolo sestier.
Okrem tohto, som cez víkend realizoval rozlúčku zo zosnulými rastlinkami čo neprezimovali. Nech je im zem ľahká. Opustili nás 4 sukulenty.
Novinkou u mňa bolo, že ako som bol v prístave (výpomoc s mačacou kolóniou pre OZ Tami) som tak našiel pekné šípky. Ešte mali šťavu aj chuť, tak som si pár obral na čajík.
Už ani nepamätám, kedy som pil pravý šípkový čaj. Skombinoval som ho s trochou ľubovníka. Ako som už raz písal, keby som mal väčšiu záhradu, dám si sem aj šípkový ker, ale nemám.
Samozrejme som sa venoval aj rybičkám, kúreniu a vareniu. Na sobotu som zvolil zapekané párky. No zmenil som párky za bravčové v plaste a teda nič moc. Tak som sa na nedeľu rozhodol pre cigánsku pečienku. Ježkové oči plakal som keď som ju jedol. Ale nie od smútku, bolo to bohovské, Už po prvom súste ma teleportovalo na planétu chuťových rozkoší, kde som bol ani neviem ako dlho. Na záver, pred posledným sústom, prišlo niečo nečakané.
Predposledné sústo na mňa prehovorilo. Povedalo: „ja som posledné čo si vychutnáš, po mne ti bude zle“. Poslúchol som a posledný kúsok som vložil do servítky. Ešte stále som plakal, ale už v tom bol aj menší smútok. Následne som sa vyvalil a prehĺtal tú užasnú kombináciu čerstvej kaiserky, bravčovej krkovičky s oregánom a tyminánom, zapečeného syra (čedar s klasikou), štipku horčiče s kečupom a posypané šalátovým mixom. Normálne ešte sa mi tlačia slzy do očí keď toto píšem. Krkovičku som robil v teplovzduške 50 min. na 180 stupňov a v prvej tretine zápasu som ju otočil. Syr som zapekal 3 minúty na 200 stupňov na otočnenej krkovičke.
Ale posúďte sami, keby toto predávali na trhoch, to by bolo! A nie tie plátkové sračky za 8-10€.
