Krásne predĺžený 41. víkend o jeden deň. Síce “povinná” piatková dovolenka – dočerpávam si starú. Počasie sa vydarilo, tak som si mohol užiť slniečka kým ešte je.
Víkendové prácičky som začal netradične, niečím čo na záhrade síce nemám, ale patrí to do mojich pravidelných aktivít. Tatko mi priniesol za hrsť Pagaštanov konských. Takže som si spravil kávičku, zapálil cigaretku a už som len na ne čumel a rozmýšľal čo spravím. Vlastne vždy sú len dve voľby. Panáčik alebo koník. Tento rok to bol koník. Myslím, že minulý rok som sa k tomu nedostal a predtým bol tiež koník. Samozrejme som tejto tvorbe venoval aj samotný článok pod nadpisom “pagaštanové zvery”.
Skôr ako odpadnete z tejto aktivity, viete kedy ste si naposledy urobili svoju postavičku vy sami alebo s vašimi deťmi? Nejde mi o odpoveď a je už na vás či opäť vrátite túto krásnu činnosť do vašich životov. Ak áno dnes je ten správny čas.
Po tomto čine som sa rozhodol pomáhať tatkovi s rozoberaním paliet. Teda ja som ich nerozoberal, ale z dosiek som vyberal klince. Po pravde ani by som sa k tomu nedostal, lebo on už trpí, že nemá čo riadne na záhrade robiť, tak tých 10 malých paliet mu prišlo vhod, takže by som mu ich nebral.
A tak sa aj stalo, jeden deň som vyberal klince a druhý som si štiepil zvyšok narezaných dosiek z minulej várky paliet. Vlastne ak odklincujeme dosky, tak si tatko ponechá tie stojky (kvádre), dosky nereže na 23 centimetrové kúsky, z ktorých potom vyrábam na zimu štiepky pre kúrenie .
Je to veľmi upokojujúca činnosť a rýchlo pri nej ubehne čas. Na druhej strane to šetrí peniažky, lebo 6 kg triesok stojí skoro 7 Eur. A na zimu nám ich zo desať balíkov treba, takže takto netreba. Prípadne iba pár ak nám tie naše dôjdu.
Ale dosť bolo zimy, je tu jeseň a tá nám zadáva svoje vlastné úlohy. V princípe musíme pripraviť políčka na prezimovanie a vytrhávať burinu. Tá má teraz asi Vianoce, lebo niektoré voľné políčka sú pre ňu výzvou na prerastenie. Dnes som si robil taký menší prehľad burín s ktorými bojujem na záhradke a zistil celkom zaujímavú vec. Tých druhov burín nie je až tak veľa, tak by som im na rok asi venoval aj samotný článok.
Popri tomto paletovom tanci a burinovej záplave, som samozrejme neobišiel môj kotlík. Dnes som si pripravil jednu mňamku : opekané figi. Normálne ich grilujem, ale v teplovzduške sa to podobá. Ak ste ich ešte takto nejedli tak šupom ich vyskúšajte.
Okrem tom som domíňal vajíčka a starší chlieb na bežnú klasiku „Chlieb vo vajíčku“. Ale aby to nebolo iba o tom vajci v oleji, tak si k tomu šupol listy z repy červenej. Divná kombinácia, ale skúsil som to. Bežne by som si k tomu možno dal aj horčicu, alebo nič. No, toto bola výzva a odporúčanie lekára aby som jedol viac listovej zeleniny, ale asi nemyslel, že k “olejovému” jedlu.
A samozrejme bolo aj hlavné jedlo. Pečené kuracie mäsko so zeleninou.. Síce som tej vlastnej zeleniny veľa nemal no i tak som si doplnil zakúpenú zmesku o listy z repy a pár rajčín. Síce tie rajčiny už viac menej umierali, ale i tak ich väčšia časť bola jedla. Ale posúďte sami.
K tým listom repy : ono ten rodinný šalát je sladký a listy repy idú trocha okolo šťaveľu, tak sa nezľaknite. Ak vám môžem poradiť, tak skôr ako niečo niekam vmiešate, ochutnajte to. Mne osobne tie listy chutia. No a finálne už som len doplnil mäsko (klasika tymian, soľ a kmín). V nedeľu som kmín nahradil nadrobno posekaným vlastným cesnakom – táto varianta mi viacej chutila.
S týmto jedálničkom nebolo čo pokaziť a tak som už len s plným bruškom blúdil po záhradke s dvoma mojimi kýblikmi. V jednom mám drobné záhradne náčinie a druhý mám na burinu. Tak si len tak idem, čupnem a šup! Za chvíľku som mal plný kýblik buriny. Burinu nedávam do kompostu, ale zasypávame so susedmi skládku odpadu za záhradami. Voľakedy keď sme mali ešte cestu popri záhradách (ktorú niekto predal ako pozemok) tak na jej konci a za záhradami bola skládka všeho-možného. Hlavne stavebný odpad. Pomaly to mizne, ale veľmi pomaly. Burina vlastne ani nepatrí do kompostu, ak si ju teda nechcete jeho použitím sami rozsádzať. Stačí to, ako sa dokáže rozrásť sama bez našej pomoci.
Po pravde som sa tento víkend moc nezastavil, okrem pár prestávok kedy som si doprial kávičku s cigaretkou. No tieto chvíle na terase, kedy som nič nerobil iba pobafkával nikotín zapíjajúc zalievanou popradskou klasikou, som si veľmi vychutnal. Je to ten únik z bežného kolotoča čo mi dobíja baterky. Síce v pondelok po troch hodinách v práci sú vybité, ale i tak lepšie takto, ako začať s battery low stavom.
Smozrejme okrem tohto celého sa človek poteší ešte zostatkom úrody. Tak napríklad, tento víkend to boli baranie rohy, petržlenová vňať a malý zakrpatený zeler.
Mimo tieto aktivity už pomaly plánujem čo by som posadil na budúci rok. Samozrejme môžete očakávať nejakú halušku. Stále sa držím hlavnej myšlienky : mať záhradu ako relax a nie primárny zdroj potravy. Ono plocha záhrady by na to aj bola, no nikdy by som nespoznal artičoku, či Lufu Valcovitú a vlastne ani vy čo to tu čítate. Takže držte palce nech tu na rok máme riadnu novinku. Síce vždy sa nájde niekto, kto to či ono už pozná a niektorým sa v tom pestovaní aj darí. Máte môj rešpekt, ale ako sa vraví : ja sám, ja sám.
Na záver pripomínam zelenú burzu a možnosť spýtať sa aj na sadenice z iných rastlín čo pestujem mimo tejto burzy. Majte sa krásne, a prežite v pohode nasledujúci týždeň … pozdravuje aj gaštanový koník.
