Rajčiak jedlý (lat. Solanum lycopersicum) alebo rajčiak, rajčina či paradajka je základnou rastlinou čo pestuje asi každý záhradkár. Rastlinou som ho nazval zámerne, lebo ono to síce evidujeme všetci ako zeleninu, ale vlastne je botanicky označený ako ovocie. Evidujeme a používame ho ako zeleninu, takže je to dosť na chuja a pri pivku by z toho určite bola dosť brutus porada.
Pestovanie nie je náročne. Dnes si zakúpite sadenice alebo to dávate na odborníka a robíte si sadenice. Jedna dôležitá rada je, že aj sadíte sadenicu, tak ju sadíte šikmo do zeme a zakopávate aspoň 15 cm stonku. Ono z nej vyrastú korene a rastline to pomôže viacerými spôsobmi.
U nás pestujeme viaceré druhy rajčiakov a na dvoch miestach. Voľne na políčku a aj vo fóliovníku. Nikdy neviete aký bude rok, tak aspoň máte 50% šancu, že čo to budete mať aj k zakusnutiu.
Čo sa týka druhov rajčiakov, tak donedávna sme pestovali iba klasické Tornádo, Býčie srdce, žlté hruštičky a červené Cherry. Posledné roky sme skúšali aj čierne odrody, ale primárne máme vždy Tornáda a býčie srdcia. Tornáda sú klasické rajčiny – guľaté akurát do ruky. Býčie srdcia sú veľké ako päsť a sú viac mäsovité, ale nie sú suché. Cherry sú tie strapcové malé a hruštičky sú tiež ako Cherry, ale v tvare hrušky. A finálne tu máme čo to z kompostu. Keďže moja záhradka je „bordel“, tak nechávam rásť čo mi neprekáža.
Rajčiak ako taký sa má jesť hlavne dozretý. Nedozretý môže spôsobiť otravu organizmu a za druhé jeho listy môžu u niekoho spôsobovať svrbenie až pálenie. No, osobne poznám na kyselo zavárané nezrelé rajčiny, tak neviem ako to s tým jedom vlastne je, ale to pŕhlenie rúk pri zbere je pravda, lebo to presne mám aj ja. Inak rajčiny sú zdravé a osviežujúce. Ak ste zatiaľ jedli iba tie vodové z veľkoobchodov tak asi nepochopíte o čom píšem. Ľudia fakt nežerte tie vodové sračky plné chémie, kupujte radšej na trhoch a od overených pestovateľov. To je potom iná mňamka.
